Winifred, ktorú nikdy nikto nenazval nijak inak ako Winnie, neznáša, keď ju niekto nazve jej celým menom. Jedného zimného dňa sa toto malé dievčatko narodilo do neharmonickej rodiny šestiek. Jej matka pracovala ako krajčírka a jej otec bol barmanom v jednom zatuchnutom podniku na predmestí Zuni. Samozrejme, z prvého pohľadu sa dalo hovoriť o krásnej malej rodinke, ale za zatvorenými dňami zo dňa na deň treli biedu ako kostolné myši. Prežívali z jednej výplaty matky do druhej výplaty, keďže otcova výplata išla primárne do alkoholu a na cigarety. Jej otec strašne fajčil. Neunúval sa odložiť cigaretu ani pri svojej malej dcére, ktorá tieto plyny inhalovala takmer na dennom poriadku. Preto už od malička neznášala tabakový dym, vždy jej to pripomínalo otca a jeho závislosť. Každý piatok, keď sa jej otec počas poslednej smeny v bare nalial, pekne si to odchytala jej matka. Winnie bola na svoje detstvo úplne sama – sama musela trímať tiahu toho, že sa musela na svojich rodičov denno denne pozerať a nemohla nič spraviť. 
Vo svojom živote mimo stien ich minimalistickej chatrče v Zuni však nikdy nedala znať problémy, ktoré mala doma. Okolo seba mala plno kamarátov, väčšinou to boli všetko aj tak chlapci. Jej detstvo a dospievanie bolo pretkané chlapčenskými hrami, loptami a malými zraneniami. Avšak svoje tajomstvá dokázala prezradiť iba jednému z nich – Rowanovi. Bol to jej najlepší priateľ, ktorý to s ňou vydržal už odmalička. Držali sa pri sebe, keď mali obaja iba 7 rokov a krajina sa dostala do štvrtej svetovej vojny. On bol na tom vždy lepšie ako ona, jej však stačilo iba to, že pre ňu bol oporou. Vedela, kam má zdrhnúť, keď jej otec práve prišiel opitý a vyhrážal sa, že ju zbije. Bol to jediný človek, ku ktorému utiekla, keď jej otec ťažko ochorel a po pár mesiacoch zomrel na zápal pľúc. Matkina práca ako krajčírka rýchlo ale isto zlyhávala, jej služby ľudia prestali využívať, nedokázala sa prinútiť do práce, vyhodili ju z plety. Winnie mala vtedy 15 rokov keď si uvedomila, že to musí vziať do svojich rúk. Všimla si inzerát na pozíciu učňa pyrotechniky do Zbrojného komplexu Grants. Bola to práca, ktorú nikto veľmi nechcel kvôli nebezpečným rizikám. Zobrala to, pretože za to platili. Bolo to náročné, desivé a vyčerpávajúce, no ona nemala na výber ak chcela uživiť seba a svoju matku. Tá sa veľmi často vyparila z domu, z dohľadu až kým Winnie nezistila, čo robí aby do rodiny priniesla pár grošov – rozdávala svoje telo na ulici prostitúciou. Winnie to takmer zložilo na kolená. Síce bola stále len nedospelé žieňa, mala pocit, ako keby bola starostlivosť o ich dve na jej pleciach. Jej matka totižto z tejto škaredej práce otehotnela – a tak do rodiny pribudol ďalší hladný krk menom Coraline. 
Coraline, aj keď bola dieťa prostitúcie, bola stále živým a plnohodnotným členom domácnosti. Ona nemohla za to, akým spôsobom prišla na svet. Preto sa po toľkých rokoch začala Winnie chovať ako právoplatná staršia sestra. Zobrala prácu navyše ako barmanka pre robotníkov z inštitútu a bavilo ju to. Mohla kecať so štamgastmi, flirtovať, hrať hry, dozvedať sa pikošky z mesta. A na druhú stranu bola tá, ktorá sa učila ako zostrojovať a zneškodňovať výbušniny. Samozrejme, práca ktorá prichádza s rizikom sa nikdy neobíde bez odozvy. Aj napriek tomu, že bola počas smeny oblečená v ochrannom obleku, pri jednom z náhodných výbuchov sa nachádzala príliš blízko. Ochranný oblek jej úplne rozleptalo a poranilo ju na chrbte, kde sa jej odvtedy vlnila väčšia jazva. Nemohla však niečo, čo začala zahodiť za hlavu kvôli zraneniu, ktorá sa aspoň raz dalo očakávať. 
Dalo by sa povedať, že svoju prácu milovala? Asi nie. Možno. Trocha. Za ten čas si na to zvykla, pretože adrenalín v krvi bol ako droga a ona asi ho obľúbila. Pracovanie s výbušninami bol jeden z tých nebezpečnejších adrenalínových aktivít. Neprestala však pracovať za barom, stretávať sa so svojimi priateľmi, flirtovať a chodiť na zábavy ako každé iné dievča v jej veku. Potom však prišli kasty a ona sa spolu s ostatnými prepadla takmer na dno. Aj predtým boli na úplnom dne, teraz si však mohli do nich kopnúť, pretože každý mal nejaké číslo. Tí, ktorí sa dostali do piatej kasty sa s Winnie prestali baviť, pretože sú „lepšie čísla“. Z duše tento systém nenávidela. Znížili im platy, chovali sa k nim vyššie postavení robotníci ako ku otrokom. A začiatok selekcie? Nebola dievča, ktoré by sa obliekalo do šiat a vysokých topánok, ale pre svoju rodinu to spraví.