Bolo sychravé tmavé ráno, keď sa v nemocnici v Calgary začal ozývať zvonček na jednej z izieb, kde ležala mladá žena, ktorá na naliehanie kolegov ukončila svoju prácu na oddelení a išla si na chvíľu ľahnúť. Len čo to začul personál nemocnice rýchlo sa rozbehol do izby, aby pomohli matke priviesť na svet jej vytúžené deti. Trvalo celých 8 hodín, kým uzrelo svetlo sveta prvé z dvojčiat. Narodila sa krásna dcérka. Tím lekárov odniesol plačúce dievčatko na ďalšie vyšetrenia aby maminke dopriali pokoj na pôrod druhého dieťaťa, ktoré sa vypýtalo na svet necelých 30 min. po svojej sestričke. Prvé z dievčat, ktoré priviedla táto žena na svet dostala meno Scarlett. Už od prvých chvíľ bolo jasné, že toto dievča nebude ticho keď sa jej nebude niečo páčiť, alebo jej nebude vyhovené. V momente keď ju chceli nakŕmiť niečím, čo jej nechutilo spustila nezastaviteľný plač, ktorý dokázala utíšiť iba jej matka. Keďže však boli dve nedostávalo sa jej toľko pozornosti, ako by chcela. Dni, týždne a mesiace ubiehali, z malého bábätka začalo vyrastať dievčatko. Vyrástlo však už samé, bez sestričky. Cesta jej matky a otca sa totižto po tom, ako sa narodili dievčatá po nejakom čase úplne rozišla. Kaira, ako sa volá matka dievčat, kvôli povolaniu ich otca ostala na výchovu dievčat sama, odrezaná od rodiny, nakoľko sa kvôli svojej láske presťahovala do Calgery. Po niekoľkých mesiacoch, keď sa opäť otec dievčat ukázal mu Kaira vykričala, že ich zanedbáva a všetok svoj čas venuje len práci. Začali sa hádať, že to tak nie je. Otec obe dievčatá zabezpečoval finančne, čo ale Kaire nestačilo. Deti predsa potrebovali aj otca, a toho nepoznali. Hádky trvali niekoľko dní, až obaja pochopili, že ich svety sú úplne rozdielne. Poslednou kvapkou bola nevera, na ktorú Kaira prišla vďaka SMS, ktorá v momente, keď uspávala jednu z dievčat prišla. Preto podali žiadosť na súd, ktorý ich rozviedol. Otázkou však ostávalo, ako to bude s dievčatami. Nemôžu predsa rozdeliť sestry. Opak sa však stal pravdou. Nárok na dievčatá si robili obaja rodičia, veď aj ich otec bol, ich rodičom, aj keď sa tak podľa Kairy nesprával. Neostávalo však nič iné iba opustenie jedného dieťaťa, a tak sa cesty sestier navždy rozišli. Kaira sa spolu s malou Scarlett presťahovala naspäť k rodičom, ktorí jej pomohli. Ako tak roky ubiehali Scarlett rástla do krásy ale aj sily, čím robila matke, veľmi uznávanej lekárke v provincii Midston, radosť. V deň jej 5. narodenín jej matka kúpila štvornohý darček v podobe šteniatka, ktoré tak začalo rásť a učiť sa s ňou. Už od prvej triedy malá Scarlett dosahovala veľmi dobré výsledky. Nemohla sa však nimi pochváliť svojej matke, ktorú milovala, no kvôli práci, ktorú jej matka mala vychovávala ju babička, ktorá jej bola druhou matkou. Nebola ale len ňou, bola aj najlepšou priateľkou a veľkou pomocou pre jej dcéru, ktorá prežívala ťažký rozvod s partnerom, ktorého milovala. Neprišla len o lásku ale aj o jednu z dcér, ktorá vyrastala s otcom. O Barbie, ako šteniatko nazvala sa tak Scarlett musela naučiť starať sama. Okrem školy malo toto dievča veľké množstvo krúžkov, aby jej matka vyplnila voľný čas a nemusela bývať doma sama. Od 6. rokov chodila aktívne na kone, gymnastiku a plávanie. Aj keď toho mala po škole veľa, vždy dosahovala veľmi dobré výsledky. Základnú školu skončila so samými jednotkami. Keď mala Scarlett 9 rokov, krajinou, ktorú dovtedy považovala za bezpečné prostredie, v ktorom sa mohla hrať a rozvíjať svoje koníčky otriasla hrozná vec. V roku 2044 vypukla vojna. Spočiatku sa jej to zdalo ako niečo veľmi vzdialené, akoby to išlo mimo nej. Nerozumela tomu, čo bežalo v televízií, v novinách a v rozhlase. Nechápala zdeseným pohľadom dospelých okolo nej, no niečo v jej vnútri jej našepkávalo, že je to niečo veľmi zlé, čo zmení celý jej život. Čoskoro tú zmenu pocítila aj sama na vlastnej koži. Škola a všetky tréningy boli zrušené. Nemohla ani len vyjsť na dvor, musela sa skrývať v dome. Premohol ju strach a hnev, ktoré ňou lomcovali. Strach o matku, ktorá aj počas vojny pokračovala v práci na oddelení urgentného príjmu, kam neustále privážali zranených. Aj keď bola Scarlett zvyknutá bývať doma s babičkou, matka, ktorá neprichádzala večer po práci domov jej chýbala. Bála sa tiež o babičku, ktorá jej síce hovorila, že všetko bude v poriadku, no počula ju, ako v celé noci plače v kuchyni, keď mala malá Scarlett už dávno spať. Nešlo to však. Nedokázala zažmúriť oka, budila sa na každý zvuk zvonku akoby čakala, že napadnú aj ich dom. V neposlednom rade sa bála o svoju fenku Barbie, ktorá sa jedného dňa počas bombardovania vytratila nikto nevie kam. To Scarlett zlomilo. Prišla o svoju štvornohú priateľku. V týchto rokoch si Scarlett vytvorila vlastný obranný mechanizmus v podobe denníku, do ktorého si písala všetky svoje pocity a sny.  Vojna jej vzala časť detstva, ale dala jej schopnosť pochopenia pre utrpenie iných. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa neskôr rozhodla pre medicínu – vedela, čo znamená bolesť a chcela byť niekým, kto ju vie tlmiť. Jej matka sa v tom čase pre ňu stala veľkým vzorom. Uvedomila si po kom vlastne je tak neoblomná a energická. Ako jej tak pribúdali roky, pribúdali jej aj nové záujmy a krúžky. Od 8. rokov začala hrať futbal, čo ju zo začiatku síce bavilo, no skôr ju lákal hokej, o ktorom však jej matka nechcela ani len počuť. Bola predsa krehké dievča, ktoré sa malo venovať škole a ostatným koníčkom, ktoré už mala. Keď jej to nevyšlo s futbalom ani gymnastikou, naliehala na matku, aby mohla vyskúšať tenis, ktorý ju fascinoval od prvej chvíle kedy uvidela tréning dievčat po ceste zo školy. Našťastie matka na naliehanie dcéry povolila ďalšie tréningy. Už od prvej chvíle, čo sa Scarlett postavila na kurt a chytila do ruky raketu, začalo sa o nej šepkať ako o tenisovom zázraku, a tak všetci tréneri, ktorým sa dievča dostalo do rúk dúfali, že odštartuje sľubnú kariéru. Scarlett však mala jasno, v tom, čo bude robiť. Preto po skončení základnej školy nastúpila na strednú zdravotnú školu, kde sa začala naplno venovať štúdiu. Nezabúdala však ani na svoje koníčky a tréningy. So športom však prichádzajú aj zranenia, nie len výhry, ktoré Scarlett dosahovala. Keď mala 16 rokov, počas jedného turnaja nešťastne padla na kurte, čo skončilo zlomením zápästím a oškretým kolenom. Veľmi rýchlo sa však zo zranení spamätala a už znovu behala za loptičkou, ktorej od tej chvíle nič nedarovala. Nezavesila na klinec ani plávanie, v ktorom tiež dosahovala veľmi dobré výsledky, až dokým sa takmer neutopila. Nebola to však jej vina. Z vedľajšej dráhy sa z ničoho nič na ňu vyrútila druhá plavkyňa, ktorej sa nestihla uhnúť a tak začala po náraze klesať ku dnu. Našťastie ju rýchlo vytiahli z vody. Dlho však trvalo, kým sa znovu do bazéna vrátila. Keď mala 15 rokov, do jej života začal vstupovať okrem študijných povinností, tréningov a iných záľub aj záujem o chlapcov. Sľúbila však matke, že si dá na seba veľký pozor. Nechcela predsa skončiť ako mladá mamička, čím by musela kariéru zavesiť na klinec. Po skončení strednej školy pokračovala Scarlett štúdiom medicíny na vysokej škole, kde však musela upustiť od všetkých svojich koníčkov a tréningov, a tak sa popri škole naplno venovala iba tenisu a jazde na koni. Týchto lások sa nedokázala vzdať, rovnako ako pečenia palaciniek a lazaní. V láske však nemala úspech tak ako v športe. Aj keď mala už jeden vzťah, ukončila ho, keďže chlapec, s ktorým chodila nedokázal zniesť fakt, že nemôže byť neustále s ním. Naliehal na ňu, nech skončí s tenisom aby mala viac času na neho, no to urobiť nedokázala, a preto sa s ním rozišla, aj keď to pre ňu bolo veľmi ťažké. Jedného dňa, keď sa vracala večer z tréningu domov prenasledoval ju jeden z jeho kamarátov s úmyslom ublížiť jej, čo sa mu aj podarilo. Len pár blokov od domu ju sotil na zem, kde ju začal mlátiť a kopať akoby nebola ani človekom. Našťastie ho zastavili okoloidúci ľudia a mladému vtedy 19. ročnému dievčaťu pomohli zavolaním rýchlej záchrannej služby. Keď sa to dozvedela Kaira, ihneď utekala za svojou dcéru, aj keď bola uprostred služby. Musela však mať istotu, že je jej dievčatko v poriadku. Trvalo niekoľko dní, kým sa mladé dievča zo všetkých zranení zotavilo. Napokon sa však vrátila domov, kde ju čakal jej vtedy už ex-priateľ. Scarlett si však v nemocnici uvedomila, že svojho ex-priateľa má stále rada. Všetko vyzeralo, že sa vráti do starých koľají, a láska bude ďalej rásť, až do chvíle keď Scarlett neuvidela správu, ktorá prišla chlapcovi na telefón. V tom momente sa všetko zmenilo a Scarlett o ňom nechcela ani počuť. Dozvedela sa totižto, že tomu, čo jej ublížil bolo zaplatené. Na dlhú dobu nechcela o chlapcoch ani len počuť, až kým sa nedozvedela, že mladý princ vyhlásil Selekciu. Vždy keď ho videla v správach, niečo ju k nemu ťahalo, a tak sa rozhodla, že skúsi šťastie. Prihlásila sa teda do Selekcie, aj keď vedela, že to bude znamenať koniec jej kariéry lekárky ak nebude ďalej študovať. Aj tak sa to však rozhodla urobiť, aj keď to znamenalo, že to naštrbilo vzťah matky s dcérou, čo sa jej nepáčilo. No bola už dospelou ženou, a tak sa rozhodla sama. To, či bude svoje rozhodnutie neskôr ľutovať však ukáže až čas.