Sawyer sa narodil ako najstarší syn do bohatej rodiny v Angeles a prakticky už odmalička všetko bolo o trblietkach, zlate, peniazoch a ľahkom živote. 4 roky bol obskakovaný ako malý princ, ktorý nežije v paláci. Mal slúžiek, komorníkov, vychovávateľky. Jeho matka už od veľmi skorého veku chcela, aby sa učil aj navyše svojmu veku. Okrem hračiek mu boli do rúk strkané aj vedomostné hračky, prvé písmenká, celá abeceda – mamička totižto túžila po úspešnom právnikovi. Samozrejme, zlom nastal po začatí 3. svetovej vojny. Bol ešte malý chlapec na to, aby rozumel čo sa okolo neho deje ale jeho predčasne vytrénovaný mozog dokázal pochopiť, že tu niečo nehrá. Matka do neho išla čoraz častejšie, pretože ekonomický úpad doliehal aj na nich. Strácali peniaze a ona ich silou mocou chcela naspäť – aspoň v budúcnosti od jej vlastného syna. On to bral ako samozrejmosť, aj keď sa mu to veľakrát nepáčilo a chcel sa hrať. 
Očividne, aj počas svetovej vojny sa jeho rodičia museli nejakým spôsobom obšťastniť, keď sa nachádzali v takej nepríjemnej situácii. Po 6 rokoch samostatného žitia prišla na svet jeho mladšia sestra Verity. V jeho očiach to bolo malé dievčatko, ktoré sa vždy snažil ochrániť. Kryl jej oči, keď sa jeho rodičia hádali, zakrýval jej oči aj pred dianím tam von – chvalabohu z 3. svetovej vojny nevidela toľko veľa. 
Rodičia väčšinu času venovali Verity, zatiaľ čo on bol zahltený pod učebnicami, hromadami textu a výpočtov. Bola to jeho každodenná nálož, na ktorú si zvykal a nejakým spôsobom sa mu to stalo obranným  mechanizmom, ktorým sa oddaľoval od nepriaznivých situácií. Nový režim v ktorom sa ocital sa okolo neho iba obtieral, musel sa mu iba podriadiť. V škole napriek všetkému vynikal, so spolužiakmi vychádzal kvôli jeho povahe s ktorou sa dalo ľahko komunikovať a hlavne s jeho charakterom bútľavej vŕby. Síce ho mnoho ľudí nazývalo šprtom, našiel si svoju malú skupinu ľudí. 
V škole však nemal vždy dobré dni. Ak priniesol známku horšiu ako výbornú, dostal zaracha. Akademická validácia sa na neho tlačila zo všetkých strán, dusila ho a prakticky nemal čas sa chovať ani ako poriadny tínedžer. Preto od svojich skorých rokov rozmýšľal, že odíde niekam veľmi ďaleko. Rýpanie a podpichovanie od oboch rodičov liezlo na jeho psychiku. 
Ak by si náhodou myslel, že jedna svetová vojna bola určite dosť, očividne neočakával, že nastane aj tá štvrtá. V tínedžerskom veku už bol dostatočne rozumný na to, aby chápal, čo sa deje. Preto to bolo ešte horšie. Ich rodičia sa znova púšťali do hádok, v meste bol chaos nielen viditeľným okom ale bolo to cítiť aj vo vzduchu. Pred atmosférou ďalšej vojny bol znova prichystaný kryť svojej sestre oči – zatiaľ čo on hľadel na všetky zvrátenosti, zranenia, úmrtia, nezhody a všetko, čo k takej vojne patrí. Nič pekné. Množstvo zranených ľudí ho zasiahlo asi najviac – vždy bol v duši jemný človek. V tom momente sa rozhodol, že z neho žiadny právnik nebude. Stane sa doktorom. 
Celé dni strávil vo svojej izbe, aby sa pripravoval na najťažšie skúšky v jeho živote. Pred mladou Verity si musel neustále zatvárať dvere, aj keď ho to neskutočne mrzelo. Vždy sa jej zo snažil vynahradiť. 
Jeho rodičia zmenu jeho kariéry nebrali až tak ťažko – ťažil ich skôr jeho odchod preč. Vyslovene s tým nesúhlasili ale on bol tvrdohlavý. Potreboval pocítiť vlastnú voľnosť, preč od tvrdej ruky jeho matky. Deň pred odchodom do Anglicka bola elitná škola Verity napadnutá, pri ktorom sa veľmi zranila. Chcel byť pri nej, ale nemohol. Odišiel od nej do Anglicka a vždy si to vyčítal. Vedel, že ho viní rovnako ako on sám seba. Ich vzťah počas jeho štúdia začal jednoznačne škrípať a rozprávali sa čoraz menej. 
Škola v Anglicku bola nesmierne impozatná, gothicko-baroková štruktúra spolu s internátmi v kampuse. Celých 6 rokov sa vrátil domov iba na Vianoce, pretože dlhšie odmietal zostávať. Hlavne, v kampuse školy mal svoj vlastný kolektív. Nachádzala sa tam kopa podivných ľudí- intelektuálov, ba až géniov, sadistických pitvačov budúcich patológov, neustále nosenie bieleho plášťa aj mimo školy, zvláštne vzťahy, zvláštne kruhy obsesívnych ľudí ktoré svoje výsledky v škole často umocňovali drogami. 
Po neskutočne dlhých rokoch pod všadevidiacim okom jeho matky sa dokázal na voľnosti prakticky opiť. Dostal sa do podivnej skupinky uzavretých ľudí. Bol medzi nimi nováčikom ale to tajomné kúzlo ho priťahovalo – cigarety, alkohol, ľahký život bohatých detí, neprespaté noci plné rozhovorov, tajomstiev a nevysvetliteľných vecí. Padal priamo do pasce posadnutých študentov medicíny, ktorí by urobili čokoľvek, len aby z nich ku koncu bol ozajstný doktor – a boli schopní načrieť aj do starých okultných textov, ktoré boli plné rituálov. Sawyer sám niečo tušil, ale bol príliš pohodlný. Zlomilo sa to v ňom až v momente, keď ho zatiahli do jedného z ich tajných rituálov. Pred jeho očami sa objavil výhľad ako z hororu – zvrátenosť, podivné zaklínadlá a toľko krvi. Ako mladý budúci doktor by si už v tomto bode musel na krv zvyknúť, ale na to čo videl sa určite nedalo zvyknúť. Bol opitý a poriadne si ani nepamätal, čo sa dialo. Vedel však, že o tom v živote nemôže nikomu povedať. 
Pod návalom stresu, frustrovanosti a neobvyklej atmosféry, ktorá sa medzi nimi rozhostila ani nedokázal sledovať situáciu v jeho domovine. Od toho jediného razu sa k nim už nikdy nepripojil, čo oni brali podivuhodne pokojne i keď si ho pridržiavali pri tebe ešte bližšie ako predtým. Pomerne sa dištancoval od svojej rodiny a radšej sa zameriaval na vlastné štúdium. Svoje praxe vykonával v kráľovskej nemocnici, kam chodili aj deti kráľovskej rodiny a tak sa mu podarilo spoznať aj mladého korunného princa, Maxa. 
Po 6 rokoch štúdia sa však plánoval vrátiť domov, do Angeles. S peniazmi, ktoré si za tie roky našetril z kapesného si kúpil svoj vlastný dom, pretože sa odmietal vracať do rodičovského. Začal praxovať v paláci aby z neho raz bol kráľovský doktor, snažil sa zlepšiť svoje vzťahy so sestrou a k tomu sa ešte zamiloval do jemnej komornej. S nástupom kást však jeho vízie znova popadali ako domček z karát – jeho matka si na neho znova vztiahla a snažila sa nad neho položiť svoju tvrdú ruku. Pod návalom frustrácie a stresu sa často púšťal s Opheliou do hádok, ktoré neskôr ľutoval. Kasty a nátlak jeho rodičov ich však oboch rozdelili – už je to rok, čo spolu nie sú. Takže sa on viac-menej ponoril do svojej práce, aby sa vyrovnal znalosťami svojej pozícii – ako kráľovský doktor.