Nozomi pôsobí jemnou zámernosťou, ako niekto, kto vie, ako sa pohybovať bez toho, aby rozvíril prach. Má jemné, symetrické črty — mandľové oči v teplom jantárovom odtieni, ticho výrečné a často orámované len minimálnym líčením alebo dotykom balzamu z lesných kvetov. Jej pokožka je čistá a žiarivá s prirodzeným leskom od dní strávených vonku, a niekoľko svetlých pieh jej zdobí nos od práce na slnku. Vlasy má dlhé a tmavé ako gaštanovo-čierne drevo, padajú v jemných vlnách cez ramená — často ich má voľne zviazané ručne farbenými stužkami alebo zapletené do vrkoča. Často ich zdobí sušenými kvetmi, hodvábnymi stužkami alebo bavlnenými vláknami. Pri výnimočných príležitostiach si ich zopne do nízkeho drdola, upevneného lakovanou japonskou ihlicou. V záhrade nosí praktické, no stále elegantné oblečenie: ľanové šaty v jemných prírodných farbách, často prehodené zásterou alebo ľahkým šálom. Počas bežného dňa a na verejnosti je Nozomi stelesnením prírodnej rafinovanosti. Uprednostňuje prírodné materiály — surový hodváb, bavlnený voál, kašmír a ručne tkanú vlnu — v odtieňoch machovo zelenej, šalviovej, holubej sivej, zaprášenej fialovej, okrovej či tlmenej slivkovej. Jej siluety sú voľné, nikdy nie strnulé: mäkké golieriky, prekrížené šaty, široké rukávy, ktoré sa pohybujú s ňou ako padajúce lupene. Každý outfit je premyslený, často zdobený ručným vyšívaním súhvezdí či drevenými a mušľovými zapínaniami. Nosenie šperkov je pre ňu vecou jemnosti a symboliky: prsteň z morského skla, jemná strieborná retiazka s lisovaným kvetom v živici, ihlica v tvare listu ginka. Aj jej vône sú premyslené — jemný náznak yuzu, hinoki, sušenej levandule či bergamotu, ktoré sa zachytávajú na jej šáloch — všetky vyrobené vlastnými rukami. Ak ide o formálnejšie obliekanie,  Nozomi  si volí šaty inšpirované kimonom s modernou siluetou — nie prezdobené, ale bohaté na symboliku a detaily. Pás v odtieňoch jej rodinných viníc. Rukávy pripomínajúce motýlie krídla. Minimalistický obi opasok zo starožitného japonského hodvábu. Nikdy sa neoblieka príliš, ale vždy zanechá dojem — vízia prirodzenej krásy pretavenej do tichého rituálu.
Nozomi nie je dievča, ktoré zaplní miestnosť hlukom — zaplní ju tichom, ktoré je ale tajomne príťažlivé. Každý jej pohyb je zámerný, od toho, ako nalieva čaj, až po to, ako sa stará o uschnuté listy v zabudnutej nádobe. Má v sebe istú pomalosť, ktorá nie je ani plachosťou, ani slabosťou — je to úcta. K času. K tichu. K bytiu.  Vyrastala v domácnosti formovanej dvoma kultúrami — jej japonské korene sú tichým prúdom v jej každodenných rituáloch. Pri stretnutí s novými ľuďmi mierne skloní hlavu. Čaj pripravuje s úplnou pozornosťou. Svoje dedičstvo nosí s hrdosťou, nie hlučnou alebo teatrálnou, ale prepletené s jej ja ako niť v hodvábe. Je hlboko introspektívna, pozorná až do detailov. Všimne si veci, ktoré iní prehliadajú — dlhý pohľad, mierny pokles v tóne hlasu, zmenu svetla pred búrkou. Jej myšlienky sú hlboké a tiché, zriedka ich vysloví skôr, než ich sama úplne prehodnotí. Dôveru dáva pomaly, lásku ešte pomalšie — ale keď ju raz ponúkne, je pevná a celistvá. Aj keď pôsobí pokojne, nie je bez chýb. Je tvrdohlavá, často na seba príliš kritická a kladie na seba nemožné nároky. Ťažko prijíma chaos a nedokonalosť. Pod tlakom sa vie stiahnuť do seba, radšej vydrží nepohodlie, než by ho otvorene riešila. Emócie v nej sú vrstvené, ako kvety lisované v knihe — nie sú ľahko čitateľné. Napriek tomu jej nežnosť nie je slabosť. Je silne zásadová a nepoddá sa tak jednoducho. Jej forma vzdoru je tichá — pokojné odmietnutie a rozhodnutia urobené potichu, no vytrvalo dodržiavané.
Jej vzdelanie bolo dôkladné, kombinácia klasických štúdií a praktických poznatkov. Vynikala v botanike, chémii a literatúre, často trávila hodiny ponorená v knihách alebo experimentovaním s prírodnými výťažkami. Jej akademická zvedavosť je pre ňu útočiskom i kompasom, ktorý ju vedie k majstrovstvu v bylinárstve a tvorbe parfumov. Plynule ovláda japončinu a angličtinu, a má aj konverzačné znalosti francúzštiny — prejav jej lásky k jazykom a kultúram. Nachádza radosť v samote a účel vo svojich rituáloch. Zbieranie bylín a húb za ranného oparu, ruky hladkajúce zem ako požehnanie. Miešanie vôní, až kým nezačnú rozprávať príbeh. Písanie do zápisníkov plných lisovaných kvetov, poznámok o súhvezdiach a tichých myšlienok. Jej záľuby — bylinárstvo, výroba parfumov, písanie denníka, pozorovanie hviezd, zber plodov a lisovanie kvetov — nie sú rozptýlením, ale odrazom toho, ako svet prežíva: pozorne, trpezlivo, zmyselne. Nie sú to len koníčky — sú jej životnou oporou. Nozomi nie je ľahké vyviesť z rovnováhy. Pohybuje sa ako príliv — pomaly, iste, neodvratne. Na prvý pohľad si ju možno ani nevšimnete. A postupne si uvedomíte, ako prázdny bol svet pred tým, než sa objavila.