¡Viva la princesa! ¡Viva la princesa! To sú slová, ktoré začal skandovať ľud od momentu, keď kráľovská rodina oznámila narodenie ďalšieho potomka. Princezná Malissia Leya sa narodila niečo krátko po obede začiatkom decembra, kedy v krajine oslavovali Deň španielskej ústavy. Prvé minúty však strávila v starostlivosti tých najlepších lekárov v celej krajine, nakoľko sa malé dievčatko vypýtalo o necelý mesiac skôr. Podľa lekárov sa mala narodiť priamo v deň Vianoc, avšak malá Leya chcela spoznať celý svet skôr.  Po všetkých potrebných vyšetreniach, priniesli drobné dievčatko v bielej perinke zdobenej zlatými ornamentami kráľovskej rodiny do komnaty, kde už čakala aspoň trochu oddýchnutá kráľovná. V momente, keď Malissiu Leyu položili kráľovnej do náruče, začalo dievčatko mrnčať, no len na chvíľku, akoby sa prihováralo svojmu okoliu. Akoby zdravilo šťastnú matku. Prvých pár dni trávila malá princeznička so svojou matkou, ktorá jej dopriala to najlepšie mliečko, vždy keď si Malissia zažiadala. Po asi dvoch dňoch prvýkrát uvidela princezná okrem svojej matky aj otca, ktorý ich prišiel do komnaty pozrieť. Keď ju však zobral na ruky Malissia sa rozplakala, nepáčilo sa jej to, akoby už vtedy tušila, že jej otec bude na ňu už od začiatku veľmi prísny, podobne ako na jej staršiu sestru, ktorú spoznala asi po týždni od svojho narodenia. Malissia Leya bola veľmi uplakaným dieťaťom, čo privádzalo do šialenstva všetok personál, ktorý ju dostal na starosti. Až po nejakom čase si všetci uvedomili, že nemôžu skákať k princeznej, len čo začne čo i len trošku mrnčať. Nechceli ju rozmaznávať, aj keď jej mohli dať všetko, čo by princezná chcela. Ako tak dni, týždne a mesiace ubiehali z malého bábätka začala vyrastať krásna, no nezbedná slečna. Už ako desaťmesačná sa naučila chodiť, či skôr behať. Od momentu, kedy tak urobila ju už nedokázali zastaviť.  Milovala rôzne detské hry, ktoré s ňou pestúnky hrávali, no zo všetkého najradšej mala schovávačku. Vedela sa veľmi dobre skrývať, čo na jednej strane bolo veľmi dobré, no na druhej strane sa o ňu všetci báli aby nevypadla z niektorého z balkónov, či nespadla do bazénu aj keď všetky dvere boli zatvorené. Raz sa dokonca skryla tak, že ju našli až po niekoľkých hodinách spiacu na pohovke v jednom zo salónikov, stráženú kráľovniným psom, ktorý však pri malej princeznej nevydal ani štek aby ju nezobudil, a tak ani nikoho neupozornil, že by tam mohla byť. Skôr ako chodiť sa však vraj podľa pestúnok a rodičov naučila malá plávať. Už od prvej chvíle, kedy malé dievčatko vložili do kúpeľa totižto začala vodu milovať. Preto ju už od útleho detstva učili rodičia a pestúnky plávať, čo bolo vždy plné smiechu a zábavy.  Keď mala 4 roky, do jej života vstúpilo prvé štvornohé stvorenie, mačiatko, ktoré s ňou trávilo veľa času. To však malému dievčatku začalo škodiť. Vždy keď bola s mačiatkom, na rúčkach a nožičkách sa jej začali objavovať červené fľaky, a tak jej rodičia zabezpečili tie najlepšie vyšetrenia. Vločka, ako mačiatko malá princezná pomenovala muselo z jej života odísť, keďže sa u nej začala prejavovať silná alergia na mačky. Dievčatko to však v tom veku nedokázalo pochopiť, zobrali jej niečo, čo mala veľmi rada, a tak zosmutnela. Už to nebolo to veselé dievčatko, ktoré sa všade skrývalo keď malo príležitosť, tancovalo, či hralo na husle.  Keď dovŕšila 6 rokov podobne ako ostatným deťom v krajine, aj keď bola princezná jej začali školské povinnosti. Keďže však bola princezná, jej kroky nesmerovali ako kroky ostatných detí do školy. Tí najlepší učitelia z krajiny ju začali učiť priamo v jej komnate. Celkom sa jej to zo začiatku páčilo, učila sa písať, počítať a čítať. Všetko jej to išlo veľmi rýchlo. Popri škole sa však začala venovať aj ďalším koníčkom ako jazde na koni a hre na niekoľko hudobných nástrojov. Keď mala 11 rokov pri jednom z tréningov nešťastne spadla z koňa, pričom si narazila ruku. Niekoľko týždňov nemohla jazdiť ani plávať, čo ju začalo hnevať. Nemohla totižto robiť to, čo milovala. Rodičia sa jej snažili vyplniť čas inými aktivitami, no nič jej nešlo. Začala byť nervózna. V tom čase do jej života vstúpilo ďalšie štvornohé zviera, a to pes. Po skúsenosti s mačkami však na to išli veľmi opatrne, aby zistili, či dievčatko nie je alergické aj na psy. Alergia na psy sa však našťastie nepotvrdila, a tak Malissia mohla rásť s malým šteniatkom Anglického kokršpaniela. Keďže si však musela dávať pozor na zranenú ruku s výcvikom a starostlivosťou o šteniatko jej pomohol ten najlepší tréner psov, akého v krajine mali. Len čo sa jej ruka zahojila začala sa naplno venovať svojim koníčkom, avšak už si dávala väčší pozor. Nezabúdala pri tom na svojho psa, ktorý ju začal sprevádzať pri plávaní aj jazde na koni. Nechcela zažiť to, čo už raz zažila. Ako tak čas utekal do jej života začal vstupovať záujem o chlapcov, či skôr u chlapcov začal vstupovať záujem o ňu. Páčilo sa jej to ako okolo nej skáču keď na nich zapíska, a tak to začala využívať. Začala sa baviť aj za bránami paláca v čom bola rovnaká ako jej staršia sestra, s ktorou mali už od malička veľmi dobrý vzťah, čo sa vôbec páčilo jej rodičom, najmä otcovi, ktorý dúfal, že sa mu aspoň z jednej dcéry podarí vychovať slušnú princeznú hrajúcu na klavíri, husliach a flaute, avšak jej to bolo jedno. Veľmi často sa preto s nim na túto tému hádala, čo nemala rada. Už však nebola tým malým poslušným dievčatkom, dospievala, a tak si chcela organizovať svoj život sama. Chcela sa baviť a užívať si život za bránami tej zlatej klietky ako svoj domov nazývala. Rodičia však mali jednu podmienku, ktorú musela tolerovať, a to strážcov, ktorí jej boli neustále v pätách. Užívala si život, tak ako mohla, no dávala si veľký pozor, aby nepošpinila meno kráľovskej rodiny. Jedného dňa ju však strážcovia doniesli na rukách totálne opitu a nadrogovanú, čo sa nepáčilo kráľovskej rodine. Niekoľko dní sa z tohto stavu zotavovala v nemocničnom krídle, zatiaľ čo sa jej rodina snažila zistiť a ututlať čo sa v tú noc stalo. Keď sa prebrala všetko rodičom povedala, no neverili jej, až kým nepodstúpila sériu vyšetrení, ktoré všetky jej slová potvrdili. Zaprisahala sa, že sa už nikdy nedotkne alkoholu ani žiadnych liekov, ktoré nepozná, aj keby jej mali pomôcť. Mala strach, že sa jej to môže stať znovu, aj keď to nebol jej zámer keď išla von. V tú noc však bola neskutočne rada, že s ňou boli strážcovia a zachránili ju, veď kto vie, ako by to celé dopadlo. Muži, ktorí boli s princeznou v tú noc okamžite spozorneli keď im dievča zmizlo z dohľadu, a dobre urobili. Jednému z chlapcov, ktorí s ňou boli vonku sa totižto podarilo ju zatiahnuť na záchody, kde ju chcel znásilniť. Našťastie podľa vyšetrení, ktoré podstúpila sa zistilo, že k tomu nedošlo. Našli ju skôr, ako k tomu malo dôjsť. Niekoľko mesiacov trvalo kým sa jej psychika pod liečením špičkového psychiatra dala do poriadku, aj keď stále máva občas nočné mory spojené s tou nocou. Vtedy má vždy po ruke niektorú zo svojich plyšových hračiek, ktoré už od malička zbiera.