Po troch synoch rodina Mularkey dúfala, že sa im konečne pošťastí a vesmír im dá konečne dievčatko. O dve deti  neskôr sa nakoniec narodila malá Jacqueline a svoje meno dostala po svojej starej mame. Jackie bola ako dieťa veľmi energická a ľudia ju mali radi, pretože neustále mala nejaké otázky a pýtala, na čo je toto a tamto. V mnohých ohľadoch ďaleko predbiehala vo vývine svojich rovesníkov,  veľmi skoro začala chodiť, rozprávať, neskôr recitovať básničky, spievať aj tancovať. Okolo štyroch rokov sa začala zaujímať o hviezdy, pretože jej otec bol nadšený astronóm a vedecký pracovník v ottarskom observatóriu. kde jej ukazoval vesmír, hviezdy a planéty, ktorú malú Jackie fascinovali, aj keď otcovi občas vôbec nerozumela. No práve s mamou si radi vymýšľali, kto na tých planétach, hviezdach, môže asi tak žiť, tak ako to videla v rozprávke Malého princa. Tá bola jej najobľúbenejšou rozprávkou. Príbehy, strácanie sa vo svete fantázie bolo vždy jej parketa, rada skúmala veci do hĺbky a ešte radšej im vymýšľala nejaký magický význam. Okoliu sa to často páčilo, ale jej mama ju za to priveľmi napomínala, aby neustále nebola iba vo svojom svete. Často jej podstrkovala rôzne iné veci namiesto ceruzky a papiera, kde večne niečo čmarala. Chcela, aby sa hrala  s bábikami alebo aspoň hrala hokej ako jej bratia. Ľuďom okolo nej sa to veľmi páčilo, pretože bolo nevšedné a energické dieťa aj napriek tomu, že sa nachádza v pochmurnom Yukone, kde letá neboli horúce a dlhé, no za to zimi tu boli dlhé a nepoddajné, tak ako aj miestni obyvatelia tejto provincie. Zima im nerobila ťažkosti, no spájali sa s nimi rôzne legendy napríklad ľudia stále hľadajú bájneho Yettiho, ktorého párkrát šla hľadať aj Jackie so svojimi dvoma bratmi. Keď bola dieťa ešte tomu verila, ale čím bola staršia, tým menej pravdepodobné to bolo a neskôr na to zabudla. Zhruba okolo siedmich rokov dostala od jej rodičov prvú knižku Denník jednej princeznej, ktorá ju, tak veľmi zaujal, že prečítala všetkých desať dielov prečítala behom mesiaca. Neskôr podobné knihy a rozprávky vyhľadávala ďalej a čím viac ich hľadala, tým viac si uvedomila ako sa jej páčia romantické príbehy. 
Priam si ich zamilovala a v okolí jej mestečka sa rada inšpirovala príbehmi, ktoré začala aj písať. Založila si kvantum zošitov, ktoré boli určené iba na jej obľúbené filmy, ktoré skrývala pod posteľou, aby jej ich nenaši Jej bratia si z  nej robili  posmech za každú a ona pred nimi nechcela vyzerať hlúpo a príliš slabo a nebrali by ju vážne.Väčšinou spolu chodievali k jazeru hrávať s ostatnými deťmi hokej na zamrznuté jazero, neďaleko jej domu. Mala to tam rada, pretože vždy tam bolo veselo a po každej hre odbehli k susedom na palacinky. Keďže slnko v Yukone zapadá skoro, tak sa vracali spoločne s bratmi ešte predtým ako posledné lúče slnka zapadnú za obzor. Tie chvíľky si tiež obľúbila, keď sledovala oblohu hrajúcimi všetkých farieb. Vždy túžila tie chvíle nejako zachytiť, uloviť ich do siete a vytiahnuť ich vždy, keď ich potrebovala, preto si zakladala rôzne denníky, kde si písala príbehy, zapisovala si citáty slavných osobností, ktoré sa jej páčili. Farebnými lepkami v svojich obľúbených knihách si zaznačovala pasáže, aby sa mohla vracať k svojim obľúbeným pasážam, no postupne to už prestávalo stačiť. Snívala o niečom väčšom, nie iba o telefóne, kde si mohla ukladať videa a fotky, chcela niečo, čím si všetko môže uchovať, a preto snívalo o fotoaparáte alebo aj kamere, o ktorej doma hovorila neustále. 


Jej rodina nepatrila medzi najbohatšie rodiny zastávali strednú vrstvu, no nemohli si vždy všetko dovoliť. Hlavne v období, keď jej otcovi sa pohoršovali jeho zdravotný stav, jej otec mal nejaké problémy so srdcom. Jeho doktor ho upozorňoval, aby dával pozor na svoju arytmiu a bral lieky, ktoré jej otec odmietal brávať a mama sa s ním vždy hrozne doma hádala. Vtedy sa Jackie vždy zavrela do izby alebo odišla von, kde strávila fotením oblohy alebo pozorovaním prírody alebo ju niekto zo susedstva zavolal von a ona sa po vonku túlala dovtedy, pokiaľ mama nebola dostatočne unavená a otca nechala na gauči pozerať hokej. 

Jeho problémy sa však zhoršovali viac a viac, každým dňom domov chodieval unavený a takmer nič nejedol. Z jeho typického úsmevu vyprchávala radosť a všetci to na ňom videli. Už nebol taký zapálený do svojej práce a to Jackie, nerada videla. Strávila s otcom vtedy veľa  dní občas, aby s nim mohla stráviť čas sa vyhovorila, že je hrozne chorá. A aspoň mala čas pomáhať otcovi okolo domu, aj keď mala vlastne ležať v posteli jej otec ju za každým prekukol. V jeden takýto deň práve vtedy jej otec odpadol pri zdvíhaní ťažkých debničiek jabĺk. Jackie v šoku okamžite utekala domov privolala záchrannú pomoc, ktorá prišla za päť minút dvanásť. Trinásťročná Jackie však pomohla otcovi, ktorého previezli do nemocnice. Kde mu okrem tachykardie zistili aj fibriláciu predsiení a musel zostať v nemocnici, kde rozhodnú, čo sním. 
Týždne sa míňali a otec Jackie bol stále v nemocnici, dokonca aj na jej štrnaste narodeniny. Všetci z toho boli nesvoji, pretože o pár dní mal mať operáciu, tak že, celé svoje narodeniny strávili u neho v izbe. Dokonca od rodičov dostala aj darček, malú kameru, ktorá mala slúžiť na jej potešenie. Jackie sa z nej, tak veľmi tešila, že ešte ten večer natočila celú rodinu spoločne, tak ako tam boli jej bratia, mama, oco, teta a stará mama. Vtedy sa cítila šťastná, pretože celá rodina tam bola kvôli nej. Možno aj naposledy. Našťastie chirurgický zákrok sa podaril a otca zasa všetci privítali doma. Čakal ho prísny režim a mama s nim musela ostať doma dlhší čas. Občas to bolo veľmi ťažké a Jackie rada trávila viac času vonku. Nemala veľa priateľov. Jej bratia boli od nej obaja oveľa starší a v tej dobe práve končili stredné školy. Pred sebou mali obaja zdarné kariéry. Ezekiel bol talentovaný vedec a Félix sa zasa skvelo rozumel prírodným vedám a matematike. Získal štipendium a rozhodol sa odísť do Kentu k partii vedcom.

Doma s rodičmi ostala viac menej už iba Jackie, ktorej sa tiež snažili nájsť jej cestu, ale ona tú svoju poznala. Chcela písať a spoznávať svet to sa jej rodičom a ani celkovo rodine nepáčilo, pretože chceli, aby robila nejakú ozajstnú prácu. Stále sa snažili nájsť niečo, čo by mohlo Jackie zaujímať viac, pretože všetci sa jej stránili kvôli jej divným záľubám niečo neustále fotiť a natáčať. 

Všetko sa však zmenilo v dobe, keď išla Jackie mala štrnásť a išla na strednú školu. Vedľa nich sa nasťahovala nová rodina vlastne iba akési dievča menom Sky a jej mama. Boli iba oni dve a vždy jej prišla tak cool. Chcela sa s ňou kamarátiť, pretože okolo nej bolo toľko deciek, ktoré ju mali radi a ona ešte stále jedla sama v jedálni, teda ak sa nepočítajú jej kamaráti z dramatického krúžku. Okrem nich, tých najväčších podivínov nemala, a tak sa jej naskytla možnosť jedného Vďakyvzdania sa  spoznať aj so Sky. Mama ju poslala, aby Sky a jej mame, priniesla plnené zemiyk, ktoré pre ne pripravila.
“Vedela si, že Vďakyvzdanie, nie je náš severský sviatok? My neuznávame tieto sviatky zo strednej Illey.” Povedala Jackie v tú noc Sky, ktorá sa nad jej slovami poriadne zasmiala a pozvala ju ďalej. Tak nejak odvtedy bola s ňou JAckie absolutne nerozlučná. Doma to znovu škrípalo otec mal podozrenie, že jej mama chodí za nejakým mužom a neustále sa dohadovali. Za to u Sky to bolo celkom iné jej mama bola hrozne fajn. Sky jej povedala, že zelenú rastlinku používa kvôli tomu, že má rakovinu. Ešte neprekukla fakt, že jej mama skutočnosti je úplne inak a Sky sa za správanie jej matky skutočnosti iba hanbí. Celá rodina vlastne bola v tom, že mama Sky je iba zvláštna, preto lebo musí brať rôzne prášky a zelenú rastlinu. Po nejakom roku to však Jackie zistila. Bolo to na ich divadelnom predstavení, kedy Jackie aj Sky uplne strápnila a všetci sa im hrozne smiali. Jackie bola zo Sky sklamaná, pretože jej klamala. Vlastne sa úplne neznesiteľne pohádali a takmer tri mesiace sa spolu nerozprávali. Jackie sa oddala svojej budúcej kariéry vo filmovej tvorbe a brigádu zatiaľ, čo Sky si užívala života. Jackie zasa osamela a bolo jej smutno, nakoniec za Sky prišla sama. Jej otcovi sa znovu pohoršilo. 
Po jej šesnástých narodeninách sa znovu strhla hrozná vec. To čo  v jej provincii  príliš neriešili bola kriminalita. Všetci sa snažili žiť v harmónii a pomáhať si. Vždy mali pocit, že sú dosť ďaleko od veľkých miest, aby niekto taký prišiel a snažil sa narušil chod už beztak chudobnej provincie, ktorá však nebola na tom až tak zle z tých provincii zo severu. No žiaľ prave to sa stalo zaútočili na jej strednej škole, kde boli dôsledky katastrofálne. 
Jackie bola v triede a mali históriu bol to obyčajná streda, odpadla im šiesta aj siedma hodina a k tomu bolo vonku celkom teplo. Iba na sveter a s jej mamou sa chceli prejsť po horách, keď tu počuli na chodbe výstrel. Všetci sa zrazu strhli,  jej spolužiak vyšiel von, keď ho zamaskovaný útočník chladnokrvne zastrelil. Nedýchal. Jej učiteľka vyšla a okamžite sa zabarikádovali do triedy. Všetci ztíchli aj štebotavá Jackie bola ticho, okamžite vyhľadala Sky a tuho sa objali. Tak silno jej bilo srdce, že netušila, čo sa vôbec deje tam vonku. V škole sa strieľalo minimálne hodinu hodiny. Občas sa snažil dostať aj do jej triedy, ale nič okrem rozbitého okienka nemohli. Dvere boli zamknuté a všetky skrine zabarikádovali dvere so všetkým, čo mali.  Sky, Jackie a jej celá trieda okrem jedného spolužiaka, ktorý chvalabohu prežil boli nažive. Niektoré triedy boli na tom však horšie. Školu zavreli takmer na celý mesiac, pretože z niečoho, tak ťažkého sa všetci potrebovali dostať.  Zrazu jej mestečko sa zmenilo. Nikto príliš nevychádzal von a všetci mali strach, ale Jackie nie. Nechcela vidieť život stále iba čiernobieli asi pol roka hučala do svojej učiteľky dramatického krúžku, aby jej dovolila napísať vlastnú hru, ktorú potom sfilmuje. Trvalo jej to dosť dlho, ale nakoniec sa to podarilo. Jej prvú divadelnú hru za školu skutočne napísala. Volala sa “ Sila priateľstva” a bola o skutočnom priateľstve, kde si ona a Sky zahrali hlavné postavy. Vtedy sa objavila aj jej prvá láska Josh, ktorý patril medzi populárne decká, no Jackie bol očarený. Často sa stretávali sami v kostimárni, kde si vymieňali spoločne bozky. 
Ich láska však rýchlo ochladla, keď namiesto jackie pozval na ples Josh celkom inú babu ako bola Jackie. Vtedy už túžila po láske a veľmi, lenže všetci išli po iných babách a ona mala pocit, že ona je pre všetkých skôr ako niekto, kto dokáže ľudí povzbudiť a neskôr ju využiť. Mala toho plné zuby, ale prežila to. Nemala čas sa ľutovať, pretože jej učiteľka informatiky ju vybrala, aby spoločne pracovali na jej tvorbe do medzinárodnej súťaži, kde víťazný film bude vysielaný aj v Cannes. Jackie sa toho okamžite chytila a zabrala sa do toho, tak že občas zabudla, že musí robiť aj niečo iné. 
Jej nápad bol jasný. Urobila film o jej provincii film sa volal “ life before modern technology.” Išlo o pätnásť minútový film, kde používala aj vlastné nahrávky a všetko bolo vlastne autentické. Jej učiteľka bola nadšená, pretože jej video malo naozaj neuveriteľnú estetickú hodnotu a jej tvrdá drina sa skutočne oplatila. Vybrali ju medzi súťažiacich a o pár mesiacov prišla aj správa, že Jackie sa umiestnila na uctihodnom štvrtom mieste. Do Cannes nešla, išla tam namiesto nej niekto úplne iný. Jej rodičia boli za to vďačný,  pretože tak sa mohla sústrediť na jej skutočnú kariéru niečoho poriadneho. Chceli aby sa aj jnanprihlasila na nejakú prestížnu školu. Ona sa namiestohj prihlasila na žurnalistiku. Spoločne so Sky odišla do Columbie. A po troch rokoch odišla zo školy a brigadovala ako kameramanka a predivšetkym sa dala na písanie knihy, no žiadnu knihu nenapísala. Nebola spokojná so svojim životom jej sny vyzerali inak.
Chcela napísať knihu, ktoru budú všetci čítať  a bude sa o,nej hovorit a mlade dievčatá budú snívať po romantike, tak ako aj ona snívala. 
Kde inde ako v paláci počas Selekcie narazí na toľko lásky? Chcela sa tam prihlásiť ako profesionálna fotografka a kameraman mala kontakt na štábneho, ktorý bol ochotný s ňou robiť pohovor. Avšak v tom čase korunný princ vyhlásil aj Selekciu, ktorú Jackie nejako neriešila, pretože do Selekcie aj tak vyberú niekoho iného. Navyše si stále hovorila, čo by tam aj ona robila? Nebola ničím zaujímavá. Bola obyčajná až smrteľné normálná, ak nepočítala to, že hovorila francúzsky. A tak, keď vyplňovať prihlášku do Selekcie myslela si, že vypĺňa životopis do práce do paláca. Mala plán, keď sa tam dostane ako zamestkyňa bude robiť na tom, aby si získala priazeň aj na vyšších miestach. Problém bol však v tom, že nevypisovala životopis ako zamestnankyňa, ale ako budúca účastníčka selekcie. Hneď je to bolo divné, že na provinčný úrad sa hlásilo až toľko uchádzačov. Jej rodina o tom nevie, necháva si to pre seba, pretože aj keby ju vybrali do Selekcie bolo by to pre ňu lepšie. Neustále ju podceňuju a hovoria, že nemá na nič. Ale jej sen napísať knihu ostáva selekcia budu krasne miesto, kde sa jej to urcite podarí   Možno bude pri zrode, nie iba jednej, ale nespočet lásky, ktoré už po celé generácie spájajú národy a kultúry. Ak ju aj nezoberú možno ako zamestnankyne sa to podarí.