Minulost:

Už od narodenia by sa dalo čakať, že Eric bude mať zmysel pre humor. Volať sa Erikson a dať synovi meno Eric, môže len dobrý vtipkár. Eric sa narodil ako prvorodený syn, s čím súvisia aj jeho komplexy prvorodeného, takže pedantný, zodpovedný, starajúci sa. Eric bol taký malý dospelý a doma pomáhal. Jeho rodičia boli pôvodne významný členovia kráľovského dvora, jeho matka Maria bola z talianska (trochu sa vieme dopátrať pôvodu Ericových tmavých vlasov), otec Kurdt bol významný diplomat. Lenže ako sa Eric narodil, začalo ich tiahnúť viac do ústrania, kúpili si usadlosť a tam sa rozhodli vychovať svoje deti, mimo svetlá verejnosti a paláca. Kurdt sa však staral o diplomatické záležitosti a Mary ostávala s deťmi často sama. Okrem Erica mali dve dvojičky, Miri a Jorika, boli o dva roky mladšie. Dcéru Henriettu a ešte najmladšieho Bodovana. Takže veľká... štastná... rodina... 
Asi. 
Ericovi od nejakých dvanástich život na lazoch začal liezť krkom, bol mimoriadne chytrý a chcel sa učiť viac a viac,  mal podobný zápal ako jeho otec a tak sa ho rozhodol neraz sprevádzať na jeho cestách, dalo by sa povedať, že Eric je taký nepotista až hrôza. V tom čase si zamiloval drsnú hudbu v štýle grunge a onedlho už mal svoju gitaru a bubny s ktorými sa vedel vyblázniť. Niekedy rodičia cestovali na cesty spolu a on mal na povel domácnosť. Zrejme v tom čase sa naučil poriadnej zodpovednosti, ktorá viedla až k opakovaným úzkostiam. Z Erica vyrástol zadumaný mladík, ktorý mal nejaké komplexy zo svojho tela, predovšetkým krivá tvár, ale to sa vekom zmenilo a teraz vôbec nevyzerá ako niekto kto by mohol mať komplexy. Erica ťaholo k politike a venoval sa istú dobu aj tomuto odvetviu. Stal sa v útlom veku pomerne úspešný a začal sa hnať za kariérou, vlastne niečo čo sa dalo u neho s  jeho cieľavedomosťou a povahou viac menej predpokladateľné. Typický syn svojho otca, ktorý sa lapil príležitosti, ale čoraz viac to robil, čoraz menej tomu rozumel a jednoducho sa v tom jedného dňa stratil. Eric si vo veku 27dmych rokov uvedomil, že vlastne nevie ani kto poriadne je. Zrazu mu práca prišla cudzia, nevedel čo s tým, čo so sebou. Ocitol sa stratený a i keď vedel, čo by mal robiť tak to nešlo. Jednoducho, aj keď nechcel si to pripustiť, vyhorel. Jeho život mu nedával zmysel, nevedel čomu obetováva život a tak sa rozhodol z politickej scény i z verejného života stiahnuť. Rozhodol sa venovať svojej hudbe, ale rozhodol sa, že nemôže byť len doma. Vybral sa na cesty a snažil sa putovaním nájsť odpovede, či už doma na Islande, alebo v iných kráľovstvách. Cestoval, uvažoval, zamilovával sa, premýšľal a do toho prehodnocoval svoj život. Tri roky trávil na tejto očistnej púti a domov sa vracal zriedka-kedy. Dalo by sa povedať, že Eric má túlavé topánky a do života sa už nevráti. Počas svojich ciest si nechal spraviť tetovania a aj teraz si nejaké nechá spraviť a domov sa vrátil sebavedomejší a zvedomenejší. Postupne sa vrátil do pracovného života, ale s o dosť stanovenejšími hranicami, jednoducho dospel a vyrástol v muža. Čo však robilo starosti mnohým bolo, že Eric nejavil záujem o nejaké partnerské vzťahy. Nakoniec si však uvedomil, ako naozaj na tom je, že je asexuálom a padol mu zo srdca ďalší kameň. Eric skúšal byť iný, no chcel byť čestný a tak sa rozhodol, že nebude klamať ani sebe a tak prijal kým je. Jeho život paradoxne nepostretla nijaká katastrofa, jeho súrodenci sa uchytili v živote tiež a sem tam sa stretnú v priateľskom rozhovore a Eric je vždy ten cool strýko na rodinných oslavách. Keď sa jeho otec stiahol z politiky, tak tam nastúpil Eric a jednoducho sa stal už súčasťou islandského dvora. Preto niet divu, že teraz sprevádza Islandskú princeznú Laufey po Ileley. Pozná ju už od mala a dalo by sa povedať, že sa považuje za čosi ako jej starší brat.